Neurochirurgia

Prvý mesiac som strávil na neurochirurgii, pekné, pomerne nové oddelenie. Na izbách boli pacienti po jednom, dvoch a každý mal vlastnú kúpeľňu s WC a televízor. Celkom slušné. A aj sestry boli milšie, dokonca aj keď štrajkovali, tak sa usmievali a bol som prekvapený ako sa správali ku študentom. Všetko ochotne vysvetlili, pomohli, bol som prekvapený, ani jeden výraz typu "budete tu dlho" alebo "študenti čo chcete". Takže celkom pozitívna skúsenosť. Celkovo bola na oddelení pohoda, nikto sa nikam nenaháňal. Škoda len, že sa nerobilo viac operácii pri ktorých by sa dalo asistovať a že boli len dvaja chirurgovia, ktorí nechávali medikov asistovať. Takže počet operácií pri ktorých sa dalo asistovať nebolo viac ako tri-štyri za týždeň a študentov bolo dosť. Ale podarilo sa mi dvakrát asistovať, bol som prekvapený ako dôverovali chirurgovia študentom. Pri oboch asistenciách som mohol zašiť ranu. Dobrá skúsenosť, niežeby som chcel byť chirurg, ale poteší. Mal som šťastie, že som bol na poschodí kde to mal na starosti jeden profesor, ktorý bol veľmi priateľský k študentom. A robil vynikajúce vizity, síce trvali skoro štyri hodiny, ale dalo sa tam veľa naučiť. Každý týždeň býval aj rozbor klinického prípadu, jedna A4 so symptómami a krátkou anamnézou a potom sa rozoberalo čo by to mohlo byť a aké vyšetrenia (možností nebolo veľa, keďže neurochira, takže CT, MR a angio-CT:-)). Ale ten rozbor bol vždy dobrý. Okrem toho mal každý na starosti niekoľko (dvoch-troch) pacientov. Bolo treba spísať anamnézu, každý deň vyšetriť, celkom fajn. Ale robiť anamnézu po francúzsky... A na záver ma čakalo posledné prekvapenie, potvrdenie o stáži som mal nachystané v posledný deň stáže. To som naozaj nečakal.

Sarlat a Beynac

Sarlat je krásne malé mestečko s asi 10000 obyvateľmi na juhozápade Francúzska. Toto historické mestečko je plné zreštaurovaných historických budov, ktorých vek začína 14.storočím. Je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V 60-tych rokoch to bolo mesto ako mnoho iných vo Francúzsku, avšak pomerne zachovalý stav historických budov ho predurčil k tomu, aby profitovalo zo zákona francúzskeho ministra kultúry Andre Malraux-a, ktorému sa podarilo presadiť zákon na renováciu historických budov vo Francúzsku a Sarlat bol prvým mestom, v ktorom sa začalo reštaurovanie historických budov.Všetky budovy sú po zrekonštuovaní plne funkčné a stali sa sídlom radnice, škôl, polície a iných mestských inštitúcií. V roku 1978 prvý film Ridleyho Scotta The Duelists sa natáčal v tomto meste. Cestou naspäť sme sa zastavili v dedinke Beynac, v ktorej ako v jednej z mnohých sa nachádza zámok. Vo Francúzsku je veľa zámkov a prekvapujúce je v akom dobrom stave je väčšina z nich, pekne sa o ne starajú.




Obrázok č.1: Chateau de Beynac (vľavo od textu), Obrázky č.2-6: Sarlat

Lascaux

Lascaux je komplex jaskýň v ktorých sa nachádzajú nástenné maľby staré až 17000 rokov. Komplex jaskýň bol objavený 12. septembra 1940 skupinou chlapcov, ktorí sa hrali v jej okolí spolu so svojím psom a náhodou sa im podarilo odkryť vstup do jaskyne. Od roku 1948 bola jaskyňa otvorená pre verejnosť, avšak množstvo ľudí, ktorí do nej každý deň prichádzali spôsobovalo poškodenie nástenných malieb. Preto sa rozhodli ju uzavrieť pre verejnosť v roku 1963.Odvtedy slúžila len na vedecké účely a cieľom bolo ochrániť ju pred zničením malieb. Keď prežili 17000 rokov, tak musia prežiť aj nás (slová sprievodkyne). Preto sa rozhodlo o vybudovaní repliky jaskyne a Lascaux II slúži verejnosti od roku 1983. Sú v nej verné kópie malieb z originálnej jaskyne a aj reliéf vnútra jaskyne vraj zodpovedá pôvodnej jaskyni (podľa sprievodkyne a tá veru vyzerala, že si pamätá časy pred objavením originálu:-)). Dominantnými motívmi v jaskyni sú kone, býky, jelenia zver, kravy. V jaskyni je aj množstvo symbolov, čiar a kruhov, ktorých význam sa nepodarilo rozlúštiť. Vie sa však, že jaskyňa neslúžila ako príbytok vtedajších obyvateľov, takže sa predpokladá jej význam pri nejakých rituáloch. Dobré fotky mám len dve, keďže tam bolo zakázané fotografovať:-)

Perigueux

Périgueux je asi 30 tisícové mesto, do ktorého sme sa vybrali na výlet spolu s Petrou, Ivkou, Zdenkom a Antoinom. Antoine mal auto, klasické francúzske (bolo malé a bol to Peugeot). Pravé zadné dvere sa nedali otvoriť a ľavé zadné dvere sa naopak nedali poriadne zavrieť. Teda dali ale nikto sa nesmel o ne oprieť. To bolo celkom veselé, keď sme sedeli vzadu traja a sedieť traja vzadu v Peugeot-e 106 je celkom sranda aj bez toho, že sa nemožno dotýkať dverí. Ale dorazili sme v poriadku aj tam a aj späť:-). Dominantou mesta je katedrála (Cathédral de St Front), ktorá bola postavená okolo roku 1120 a teraz je už skoro celá kompletne zrekonštuovaná. Je to kresťanská katedrála ale jej súčasťou sú štyri kupoly, ktoré vyzerajú ako kupoly mešity (kresťansko-islamistické zbližovanie? :-)). V tomto meste je aj múzeum archeológie a umenia s viacerými veľmi hodnotnými exponátmi od doby kamennej až po exponáty z bývalých francúzskych kolónii v Afrike, Polynézii, Južnej Ameriky. Bol to veľmi dobre strávený deň.
Obrázky č.1,2: Katedrála
Obrázky č.3,4,6: Múzeum
Obrázok č.5: Domček na stračej nôžke

Le Carnaval des 2 rives

Sprievod alegorických vozov mestom trval skoro štyri hodiny a bol sprevádzaný množstvom ľudí, hlukom, spevom, tancom a keďže bola zima, tak aj niečím na zahriatie a keď som sa zamiešal do davu medzi tancujúcich černochov, tak som cítil aj známu vôňu ručne pripravených "cigariet" ktoré viacerí fajčili. Tento karnevalový sprievod sapravidelne koná prvú marcovú nedeľu, pričom každý rok je zvolená iná krajina, v ktorej tóne sa bude niesť karneval, tento rok to bolo Turecko. Mesiac predtým sa začali prípravy a vo všetkých mestských častiach boli vyhradené miesta, kde sa mohli ľudia spolu s amatérskymi umelcami zapojiť do prípravy alegorických vozov a ostatných súčastí karnevalu.

Bordeaux

Bordeaux je krásne mesto na juhozápade Francúzska. V centre mesta je množstvo historických budov, od roku 2007 je súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najradšej mám promenádu, je to dlhý úsek na ľavom brehu rieky Garonne, ktorý je upravený a slúži na vykonávanie množstva aktivít. Sú tu ihriská, skatepark, lavičky na oddych, množstvo kvetov a stromov, ktoré spríjemňujú prechádzku okolo rieky. Na konci promenády je viacero obchodov s pomerne dobrými cenami tovarov prestížnych značiek. Na úplnom konci bude od roku 2012 most, ktorý sa stane dominantou mesta, vďaka svojej strednej časti, ktorá sa bude ako taká plošina pohybovať po stĺpoch smerom nahor keď budú popod ňu prechádzať lode. Promenáda je vždy plná ľudí, peších, na bicykloch, bežcov, korčuliarov, skateboardistov, rôznych skupiniek, rodín. V nedeľu sa jej časť zaplní drobnými predajcami rýb, zeleniny, vína, pečiva a zákuskov. Ďalší pripravujú jedlá od výmylu sveta, takže keď tade človek prechádza má problém sa v tej spleti vôní rozhodnúť a vybrať si to na čo má chuť.



Obrázok č.1: Pont de Pierre, 2-5: promenáda z rôznych uhlov