Prvý mesiac som strávil na neurochirurgii, pekné, pomerne nové oddelenie. Na izbách boli pacienti po jednom, dvoch a každý mal vlastnú kúpeľňu s WC a televízor. Celkom slušné. A aj sestry boli milšie, dokonca aj keď štrajkovali, tak sa usmievali a bol som prekvapený ako sa správali ku študentom. Všetko ochotne vysvetlili, pomohli, bol som prekvapený, ani jeden výraz typu "budete tu dlho" alebo "študenti čo chcete". Takže celkom pozitívna skúsenosť. Celkovo bola na oddelení pohoda, nikto sa nikam nenaháňal. Škoda len, že sa nerobilo viac operácii pri ktorých by sa dalo asistovať a že boli len dvaja chirurgovia, ktorí nechávali medikov asistovať. Takže počet operácií pri ktorých sa dalo asistovať nebolo viac ako tri-štyri za týždeň a študentov bolo dosť. Ale podarilo sa mi dvakrát asistovať, bol som prekvapený ako dôverovali chirurgovia študentom. Pri oboch asistenciách som mohol zašiť ranu. Dobrá skúsenosť, niežeby som chcel byť chirurg, ale poteší. Mal som šťastie, že som bol na poschodí kde to mal na starosti jeden profesor, ktorý bol veľmi priateľský k študentom. A robil vynikajúce vizity, síce trvali skoro štyri hodiny, ale dalo sa tam veľa naučiť. Každý týždeň býval aj rozbor klinického prípadu, jedna A4 so symptómami a krátkou anamnézou a potom sa rozoberalo čo by to mohlo byť a aké vyšetrenia (možností nebolo veľa, keďže neurochira, takže CT, MR a angio-CT:-)). Ale ten rozbor bol vždy dobrý. Okrem toho mal každý na starosti niekoľko (dvoch-troch) pacientov. Bolo treba spísať anamnézu, každý deň vyšetriť, celkom fajn. Ale robiť anamnézu po francúzsky... A na záver ma čakalo posledné prekvapenie, potvrdenie o stáži som mal nachystané v posledný deň stáže. To som naozaj nečakal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára