Bordeaux - Historické monumenty I.

Na námestí komédie sa nachádza Veľké divadlo (Le Grand Théatre)(Obr.1.), ktoré bolo postavené v rokoch 1773 – 1780. Oproti nemu je Hotel de Rolly(Obr.2.) z roku 1780, v súčastnosti slúži ako luxusný hotel s vtipne oblečeným personálom v komických klobúkoch. Cours de Chapeau Rouge(Obr.3.) s rôzne starými budovami, najstaršia je z roku 1608. Vznik Place de la Bourse(Obr.4.) sa datuje do polovice XVIII-teho storočia a spája sa s vládou Ľudovíta XV. V jeho strede je fontána so sochou Tri Grácie (1864)(Obr.5.). Port Cailhau(Obr.6,7.) z roku 1494 je obranná brána pred vstupom na Place du Palais. Bola postavená na počesť Karola VIII. Basilika sv. Michala(Obr.8.) v gotickom štýle sa začala stavať v XIV storočí a bola dokončená o dve storočia neskôr. Dosahuje výšku 117 metrov. Vyhliadka je možná z výšky okolo päťdesiat metrov, ale len od júna do septembra:-(.

Veľká noc

Včera som začal s prvou časťou víkendového tréningu. Pôvodný plán je v sobotu 15km, v nedeľu 20km a v pondelok 25km. Prvá časť sa podarila, aj keď nemám rád keď prší a fúka silný vietor, najmä keď sa človek vracia naspäť a ide proti vetru. Ale po nábreží kam chodím behávať beháva pravidelne veľa ľudí a pôsobí povzbudzujúco keď sa mi podarí každú chvíĺu niekoho obehnúť. Postupne ako pridávam množstvo kilometrov si začínam cítiť, že príprava na maratón dosť bolí. Ale pocity po odbehnutí tréningovej dávky stoja za to.
Po upršanom nedeľnom dopoludní som sa poobede ešte za mierneho dažďa vybral behať. Po chvíli prestalo pršať a pekne vyšlo slnko. Na počasí v Bordeaux mám rád to, že aj keď je zamračené a vykukne slnko, tak je hneď príjemne teplo. Nedeľná dvadsiatka sa podarila v predpokladanom tempe a takmer bez pocitu únavy. Aj keď isté to bude až v pondelok ráno. Ale potešilo ma to, myslel som si, že to nepôjde tak ľahko. Uvidíme po pondelkovej dvadsaťpäťke. Asi je ten správny čas zrýchliť tempo.

Kardiológia

Štvrtok 1.apríla som začal stáž na kardiológii, je to veľmi dobre zorganizované oddelenie s milými mladými lekármi, takže pohoda. Prvý deň bol zoznamovací a keďže francúzi v piatok nemajú sviatok, tak som išiel aj vtedy do nemocnice, oplatilo sa. Zatiaľ nemám žiadneho pacienta, je nás tam dosť a všetci sú takí akční...Nevadí. Zavolal nás lekár, nech sa ideme pozrieť na punkciu fluidothoraxu, boli sme tam traja, dvaja frantíci a ja. A lekár, že nech to urobí ten francúz, ktorý sa stará o toho pacienta a pýtal sa ho ako sa to robí. Nevedel. A tak sa pýtal druhého, ten tiež nie. Ja som vedel, tak som mal šťastie a povedal, že keď teda viem ako sa to robí, tak nech to urobím. Niežeby som to robil niekedy predtým...Ale nakoniec sa podarilo, aj vzklepať a určiť miesto punkcie, aj pichnúť a nakoniec toho bolo 1300ml. Som zvedavý, či sa so mnou budú rozprávať keď som im vyfúkol takýto výkon. On vera, alebo uvidíme.

Neurochirurgia

Prvý mesiac som strávil na neurochirurgii, pekné, pomerne nové oddelenie. Na izbách boli pacienti po jednom, dvoch a každý mal vlastnú kúpeľňu s WC a televízor. Celkom slušné. A aj sestry boli milšie, dokonca aj keď štrajkovali, tak sa usmievali a bol som prekvapený ako sa správali ku študentom. Všetko ochotne vysvetlili, pomohli, bol som prekvapený, ani jeden výraz typu "budete tu dlho" alebo "študenti čo chcete". Takže celkom pozitívna skúsenosť. Celkovo bola na oddelení pohoda, nikto sa nikam nenaháňal. Škoda len, že sa nerobilo viac operácii pri ktorých by sa dalo asistovať a že boli len dvaja chirurgovia, ktorí nechávali medikov asistovať. Takže počet operácií pri ktorých sa dalo asistovať nebolo viac ako tri-štyri za týždeň a študentov bolo dosť. Ale podarilo sa mi dvakrát asistovať, bol som prekvapený ako dôverovali chirurgovia študentom. Pri oboch asistenciách som mohol zašiť ranu. Dobrá skúsenosť, niežeby som chcel byť chirurg, ale poteší. Mal som šťastie, že som bol na poschodí kde to mal na starosti jeden profesor, ktorý bol veľmi priateľský k študentom. A robil vynikajúce vizity, síce trvali skoro štyri hodiny, ale dalo sa tam veľa naučiť. Každý týždeň býval aj rozbor klinického prípadu, jedna A4 so symptómami a krátkou anamnézou a potom sa rozoberalo čo by to mohlo byť a aké vyšetrenia (možností nebolo veľa, keďže neurochira, takže CT, MR a angio-CT:-)). Ale ten rozbor bol vždy dobrý. Okrem toho mal každý na starosti niekoľko (dvoch-troch) pacientov. Bolo treba spísať anamnézu, každý deň vyšetriť, celkom fajn. Ale robiť anamnézu po francúzsky... A na záver ma čakalo posledné prekvapenie, potvrdenie o stáži som mal nachystané v posledný deň stáže. To som naozaj nečakal.

Sarlat a Beynac

Sarlat je krásne malé mestečko s asi 10000 obyvateľmi na juhozápade Francúzska. Toto historické mestečko je plné zreštaurovaných historických budov, ktorých vek začína 14.storočím. Je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V 60-tych rokoch to bolo mesto ako mnoho iných vo Francúzsku, avšak pomerne zachovalý stav historických budov ho predurčil k tomu, aby profitovalo zo zákona francúzskeho ministra kultúry Andre Malraux-a, ktorému sa podarilo presadiť zákon na renováciu historických budov vo Francúzsku a Sarlat bol prvým mestom, v ktorom sa začalo reštaurovanie historických budov.Všetky budovy sú po zrekonštuovaní plne funkčné a stali sa sídlom radnice, škôl, polície a iných mestských inštitúcií. V roku 1978 prvý film Ridleyho Scotta The Duelists sa natáčal v tomto meste. Cestou naspäť sme sa zastavili v dedinke Beynac, v ktorej ako v jednej z mnohých sa nachádza zámok. Vo Francúzsku je veľa zámkov a prekvapujúce je v akom dobrom stave je väčšina z nich, pekne sa o ne starajú.




Obrázok č.1: Chateau de Beynac (vľavo od textu), Obrázky č.2-6: Sarlat