Bordeaux - Historické monumenty I.

Na námestí komédie sa nachádza Veľké divadlo (Le Grand Théatre)(Obr.1.), ktoré bolo postavené v rokoch 1773 – 1780. Oproti nemu je Hotel de Rolly(Obr.2.) z roku 1780, v súčastnosti slúži ako luxusný hotel s vtipne oblečeným personálom v komických klobúkoch. Cours de Chapeau Rouge(Obr.3.) s rôzne starými budovami, najstaršia je z roku 1608. Vznik Place de la Bourse(Obr.4.) sa datuje do polovice XVIII-teho storočia a spája sa s vládou Ľudovíta XV. V jeho strede je fontána so sochou Tri Grácie (1864)(Obr.5.). Port Cailhau(Obr.6,7.) z roku 1494 je obranná brána pred vstupom na Place du Palais. Bola postavená na počesť Karola VIII. Basilika sv. Michala(Obr.8.) v gotickom štýle sa začala stavať v XIV storočí a bola dokončená o dve storočia neskôr. Dosahuje výšku 117 metrov. Vyhliadka je možná z výšky okolo päťdesiat metrov, ale len od júna do septembra:-(.

Veľká noc

Včera som začal s prvou časťou víkendového tréningu. Pôvodný plán je v sobotu 15km, v nedeľu 20km a v pondelok 25km. Prvá časť sa podarila, aj keď nemám rád keď prší a fúka silný vietor, najmä keď sa človek vracia naspäť a ide proti vetru. Ale po nábreží kam chodím behávať beháva pravidelne veľa ľudí a pôsobí povzbudzujúco keď sa mi podarí každú chvíĺu niekoho obehnúť. Postupne ako pridávam množstvo kilometrov si začínam cítiť, že príprava na maratón dosť bolí. Ale pocity po odbehnutí tréningovej dávky stoja za to.
Po upršanom nedeľnom dopoludní som sa poobede ešte za mierneho dažďa vybral behať. Po chvíli prestalo pršať a pekne vyšlo slnko. Na počasí v Bordeaux mám rád to, že aj keď je zamračené a vykukne slnko, tak je hneď príjemne teplo. Nedeľná dvadsiatka sa podarila v predpokladanom tempe a takmer bez pocitu únavy. Aj keď isté to bude až v pondelok ráno. Ale potešilo ma to, myslel som si, že to nepôjde tak ľahko. Uvidíme po pondelkovej dvadsaťpäťke. Asi je ten správny čas zrýchliť tempo.

Kardiológia

Štvrtok 1.apríla som začal stáž na kardiológii, je to veľmi dobre zorganizované oddelenie s milými mladými lekármi, takže pohoda. Prvý deň bol zoznamovací a keďže francúzi v piatok nemajú sviatok, tak som išiel aj vtedy do nemocnice, oplatilo sa. Zatiaľ nemám žiadneho pacienta, je nás tam dosť a všetci sú takí akční...Nevadí. Zavolal nás lekár, nech sa ideme pozrieť na punkciu fluidothoraxu, boli sme tam traja, dvaja frantíci a ja. A lekár, že nech to urobí ten francúz, ktorý sa stará o toho pacienta a pýtal sa ho ako sa to robí. Nevedel. A tak sa pýtal druhého, ten tiež nie. Ja som vedel, tak som mal šťastie a povedal, že keď teda viem ako sa to robí, tak nech to urobím. Niežeby som to robil niekedy predtým...Ale nakoniec sa podarilo, aj vzklepať a určiť miesto punkcie, aj pichnúť a nakoniec toho bolo 1300ml. Som zvedavý, či sa so mnou budú rozprávať keď som im vyfúkol takýto výkon. On vera, alebo uvidíme.

Neurochirurgia

Prvý mesiac som strávil na neurochirurgii, pekné, pomerne nové oddelenie. Na izbách boli pacienti po jednom, dvoch a každý mal vlastnú kúpeľňu s WC a televízor. Celkom slušné. A aj sestry boli milšie, dokonca aj keď štrajkovali, tak sa usmievali a bol som prekvapený ako sa správali ku študentom. Všetko ochotne vysvetlili, pomohli, bol som prekvapený, ani jeden výraz typu "budete tu dlho" alebo "študenti čo chcete". Takže celkom pozitívna skúsenosť. Celkovo bola na oddelení pohoda, nikto sa nikam nenaháňal. Škoda len, že sa nerobilo viac operácii pri ktorých by sa dalo asistovať a že boli len dvaja chirurgovia, ktorí nechávali medikov asistovať. Takže počet operácií pri ktorých sa dalo asistovať nebolo viac ako tri-štyri za týždeň a študentov bolo dosť. Ale podarilo sa mi dvakrát asistovať, bol som prekvapený ako dôverovali chirurgovia študentom. Pri oboch asistenciách som mohol zašiť ranu. Dobrá skúsenosť, niežeby som chcel byť chirurg, ale poteší. Mal som šťastie, že som bol na poschodí kde to mal na starosti jeden profesor, ktorý bol veľmi priateľský k študentom. A robil vynikajúce vizity, síce trvali skoro štyri hodiny, ale dalo sa tam veľa naučiť. Každý týždeň býval aj rozbor klinického prípadu, jedna A4 so symptómami a krátkou anamnézou a potom sa rozoberalo čo by to mohlo byť a aké vyšetrenia (možností nebolo veľa, keďže neurochira, takže CT, MR a angio-CT:-)). Ale ten rozbor bol vždy dobrý. Okrem toho mal každý na starosti niekoľko (dvoch-troch) pacientov. Bolo treba spísať anamnézu, každý deň vyšetriť, celkom fajn. Ale robiť anamnézu po francúzsky... A na záver ma čakalo posledné prekvapenie, potvrdenie o stáži som mal nachystané v posledný deň stáže. To som naozaj nečakal.

Sarlat a Beynac

Sarlat je krásne malé mestečko s asi 10000 obyvateľmi na juhozápade Francúzska. Toto historické mestečko je plné zreštaurovaných historických budov, ktorých vek začína 14.storočím. Je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V 60-tych rokoch to bolo mesto ako mnoho iných vo Francúzsku, avšak pomerne zachovalý stav historických budov ho predurčil k tomu, aby profitovalo zo zákona francúzskeho ministra kultúry Andre Malraux-a, ktorému sa podarilo presadiť zákon na renováciu historických budov vo Francúzsku a Sarlat bol prvým mestom, v ktorom sa začalo reštaurovanie historických budov.Všetky budovy sú po zrekonštuovaní plne funkčné a stali sa sídlom radnice, škôl, polície a iných mestských inštitúcií. V roku 1978 prvý film Ridleyho Scotta The Duelists sa natáčal v tomto meste. Cestou naspäť sme sa zastavili v dedinke Beynac, v ktorej ako v jednej z mnohých sa nachádza zámok. Vo Francúzsku je veľa zámkov a prekvapujúce je v akom dobrom stave je väčšina z nich, pekne sa o ne starajú.




Obrázok č.1: Chateau de Beynac (vľavo od textu), Obrázky č.2-6: Sarlat

Lascaux

Lascaux je komplex jaskýň v ktorých sa nachádzajú nástenné maľby staré až 17000 rokov. Komplex jaskýň bol objavený 12. septembra 1940 skupinou chlapcov, ktorí sa hrali v jej okolí spolu so svojím psom a náhodou sa im podarilo odkryť vstup do jaskyne. Od roku 1948 bola jaskyňa otvorená pre verejnosť, avšak množstvo ľudí, ktorí do nej každý deň prichádzali spôsobovalo poškodenie nástenných malieb. Preto sa rozhodli ju uzavrieť pre verejnosť v roku 1963.Odvtedy slúžila len na vedecké účely a cieľom bolo ochrániť ju pred zničením malieb. Keď prežili 17000 rokov, tak musia prežiť aj nás (slová sprievodkyne). Preto sa rozhodlo o vybudovaní repliky jaskyne a Lascaux II slúži verejnosti od roku 1983. Sú v nej verné kópie malieb z originálnej jaskyne a aj reliéf vnútra jaskyne vraj zodpovedá pôvodnej jaskyni (podľa sprievodkyne a tá veru vyzerala, že si pamätá časy pred objavením originálu:-)). Dominantnými motívmi v jaskyni sú kone, býky, jelenia zver, kravy. V jaskyni je aj množstvo symbolov, čiar a kruhov, ktorých význam sa nepodarilo rozlúštiť. Vie sa však, že jaskyňa neslúžila ako príbytok vtedajších obyvateľov, takže sa predpokladá jej význam pri nejakých rituáloch. Dobré fotky mám len dve, keďže tam bolo zakázané fotografovať:-)

Perigueux

Périgueux je asi 30 tisícové mesto, do ktorého sme sa vybrali na výlet spolu s Petrou, Ivkou, Zdenkom a Antoinom. Antoine mal auto, klasické francúzske (bolo malé a bol to Peugeot). Pravé zadné dvere sa nedali otvoriť a ľavé zadné dvere sa naopak nedali poriadne zavrieť. Teda dali ale nikto sa nesmel o ne oprieť. To bolo celkom veselé, keď sme sedeli vzadu traja a sedieť traja vzadu v Peugeot-e 106 je celkom sranda aj bez toho, že sa nemožno dotýkať dverí. Ale dorazili sme v poriadku aj tam a aj späť:-). Dominantou mesta je katedrála (Cathédral de St Front), ktorá bola postavená okolo roku 1120 a teraz je už skoro celá kompletne zrekonštuovaná. Je to kresťanská katedrála ale jej súčasťou sú štyri kupoly, ktoré vyzerajú ako kupoly mešity (kresťansko-islamistické zbližovanie? :-)). V tomto meste je aj múzeum archeológie a umenia s viacerými veľmi hodnotnými exponátmi od doby kamennej až po exponáty z bývalých francúzskych kolónii v Afrike, Polynézii, Južnej Ameriky. Bol to veľmi dobre strávený deň.
Obrázky č.1,2: Katedrála
Obrázky č.3,4,6: Múzeum
Obrázok č.5: Domček na stračej nôžke

Le Carnaval des 2 rives

Sprievod alegorických vozov mestom trval skoro štyri hodiny a bol sprevádzaný množstvom ľudí, hlukom, spevom, tancom a keďže bola zima, tak aj niečím na zahriatie a keď som sa zamiešal do davu medzi tancujúcich černochov, tak som cítil aj známu vôňu ručne pripravených "cigariet" ktoré viacerí fajčili. Tento karnevalový sprievod sapravidelne koná prvú marcovú nedeľu, pričom každý rok je zvolená iná krajina, v ktorej tóne sa bude niesť karneval, tento rok to bolo Turecko. Mesiac predtým sa začali prípravy a vo všetkých mestských častiach boli vyhradené miesta, kde sa mohli ľudia spolu s amatérskymi umelcami zapojiť do prípravy alegorických vozov a ostatných súčastí karnevalu.

Bordeaux

Bordeaux je krásne mesto na juhozápade Francúzska. V centre mesta je množstvo historických budov, od roku 2007 je súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najradšej mám promenádu, je to dlhý úsek na ľavom brehu rieky Garonne, ktorý je upravený a slúži na vykonávanie množstva aktivít. Sú tu ihriská, skatepark, lavičky na oddych, množstvo kvetov a stromov, ktoré spríjemňujú prechádzku okolo rieky. Na konci promenády je viacero obchodov s pomerne dobrými cenami tovarov prestížnych značiek. Na úplnom konci bude od roku 2012 most, ktorý sa stane dominantou mesta, vďaka svojej strednej časti, ktorá sa bude ako taká plošina pohybovať po stĺpoch smerom nahor keď budú popod ňu prechádzať lode. Promenáda je vždy plná ľudí, peších, na bicykloch, bežcov, korčuliarov, skateboardistov, rôznych skupiniek, rodín. V nedeľu sa jej časť zaplní drobnými predajcami rýb, zeleniny, vína, pečiva a zákuskov. Ďalší pripravujú jedlá od výmylu sveta, takže keď tade človek prechádza má problém sa v tej spleti vôní rozhodnúť a vybrať si to na čo má chuť.



Obrázok č.1: Pont de Pierre, 2-5: promenáda z rôznych uhlov

Cesta do Bordeaux

Vyrazili sme ráno s otcom autom do Krakova, odkiaľ som mal odletiť okolo pol jedenástej easyJetom. Moje rozhodnutie nebrať si teplé veci, aby som ušetril kilogramy batožiny začínalo vyzerať ako nesprávne. Dvadsať kilogramový limit na batožinu sa mi nakoniec podarilo pokoriť (19,8kg), potom check in a až len čakať na nasadnutie do lietadla. Milujem nízkonákladovky ("squeezeJet"), je v nich vždy toľko priestoru pre cestujúcich, človek si môže nohy vyložiť, sklopiť si sedačku, káva zadarmo. Ale hodinu a pol som tento komfort vydržal. Moja predstava tepla na CDG v Paríži sa s dažďom veľmi rýchlo rozplynula a opäť som zatúžil po zimných veciach, ale dal som si kávu z automatu a bolo mi fajn. Keďže som mal skoro štyri hodiny času na TGV do Bordeaux, tak som prešiel celé letisko asi trikrát, kúpil som si Evian z automatu za 2,75 a predstavoval som si, že táto voda z ľadovca má neuveriteľnú chuť a kvalitu a že je hodná danej sumy. TGV je skvelý vlak, dá sa povedať, že v druhej triede je to o trochu lepšie ako v našich IC vlakoch v prvej triede. Rýchlosť človek ani nevníma, uvedomí si ju len keď prechádza okolo diaľnice a obieha autá, ktoré idú aspoň tých 130km/hod. Do Bordeaux som prišiel večer, pani u ktorej som mal bývať ma čakala na stanici a bez problémov sme sa našli. V dome ma čakala večera, gastronomický vrchol večera bolo pečené kurča a ako príloha cestoviny s parmezánom.
Obrázky 1-4: Paríž CDG airport, 5: Gare St Jean (vlaková stanica v Bordeaux)